Huayna Potosi alebo honba za snehom

27.9.2004
admin

Autor: M&M

 
 
Momentalne tu vladne nie prilis stabilne pocasie a od vychodu z Amazonskej niziny plynu zrazky, ktore toto pohorie zachytava  a teda takmer nic neprenika dalej na zapad. 23.9. opat skoro rano s nabalenymi batohmi a lyzami v rukach odchadzame smerom na Zongo pass. Tu vystupujeme  a popri miestnej chate prechadzame na priehradny mur, po ktorom sa dostavame na druhu stranu doliny az ku akvaduktu a dalej ku chodniku, ktory nas strmo vedie prostredim alpinskeho charakteru az do campu vo vyske 5200m. Strme sutoviska, vyvrasnene zulove  a rulove stity, ladovce  a moreny – prostredie uplne ine od vulkanov  a altiplana, kde sme posobili predtym…
 
Stan rozkladame na vzdusnom mieste nad roklinou asi 30 metrov od zaciatku ladovca… jedine co nam chyba oproti vulkanom je makucky vulkanicky piesok na ktorom sa paradne spalo… nejaky ale este mame v zasobe vo vystroji:-) Topime sneh, varime caj a nasu pre Boliviu typicku specialitu – Pyre  s tuniakom ktore zakazdym o nieco vylepsime, dnes o sol, maslo a majonezu… Za pocasie ktore zuri von by som nedal niekomu ani 5 korun… Nastastie sedime v nasom Husky Fog stane, naokolo hmla, dazd so snehom  a plieskanie vetra na tropiko… Stabilne pocasie a  aka taka viditelnost je tak do 9tej rano… budeme musiet skoro vyrazit… O 2.00 zvoni budik no my odolavame  a tak lyze pripiname az o 3.45…
 
To uz su ostatne skupiny takmer 3 hodiny na ceste. Tma, kosa ako v ruskom filme, hmla sa sem tam prelieva cez hrebene  a ladovec  a svisti vietor  a nase pasy po zmrznutom snehu. Slapeme popri chodniku, obchadzame  a prechadzame par trhlin a pozerame na Zapad, kde svieti El Alto – mestska cast umiestnena na hornej rimse mesta  a na vychod, kde to pomaly zacina hrat farbami. Prichadzame pod zaladneny zlabik, obuvame macky a lezieme hore… dalej na mackach po plochsom plato cez trhlinove pole az pod nastup do vrcholovej strmsej pasaze so sklonom okolo 50 stupnov. V ceste tu je kopec ludi, niektori schadzaju, niektori vystupuju a  vsetci maju strach v ociach… normalni trekeri bez skusenosti ktori si zaplatili guida a ten ich teraz taha cez exponovanu pasaz na 6000ovku. Je 8.00, cesta sa kusok vyprazdnuje  a my sa vyberame do poslednych 200 metrov cesty… Skumame sneh, krystalicky sneh sa miesa  z ladovymi hrudami, stredna pasaz ma naozaj tych 50 stupnov. pod nami siroke trhliny, to nie su moc dobre vyhliadky na zlyzovanie priamo z vrchola… O 8.45 stojime hore, robime par zaberov, miro este stiha malu a velku podobne ako na Coropune, snad uz to bude aj taka mala tradicia…  Vyhlad fantasticky no z dolin uz stupaju mraky a tak pod ho dolu, padlo rozhodnutie ze napeso.
 
System je nasledovny – jeden zlani  z kotvy takych 45 metrov, zavrta skrutku a dobera druheho pri zliezani… System robotajet  a tak sme dolu na plato v totalnej hmle… sneh je ale super  a tak Scarpy zapiname do Blizzardov a pod ho do hmly somrajuc na viditelnost. Miestami sa hmla trha a tak si uzivame aspon utrzky tej nadhery naokolo  a odmaknuty sneh na tvrdom podklade podobny tomu u nas na jar odfrkuje spod lyzi.  Prichadzame do hmly nad vyladneny zliabok a neriskujuc nechavame v Andach kotvu cislo 2 z nasho repertoaru… Zlanak dolu, lyze putuju  z batohov Treksport Cryo opat na nohy a uz aj krajame obluky do panenskeho snehu vyhybajuc sa trhlinam…Paradna lyzba konci takmer pri stane… Kusok sa pretrhalo, balime tabor a nalozeni zostupujeme az do Zonga… Cakame na bus ktory je preplneny a neberie nas …
 
Miro ukecava policajtov ktori opodial naberaju pitnu vodu pre nizsie polozenu stanicu nech nas zvezu dolu kedze maju cestu az do El Alto. Po dlhsom presviedcani vezu vo svojom pick-upe. Krajina okolo je uchvatna, kopec ladovcami napajanych jazier, lamy, cintorin banikov kde  z kobiek trcia prazdne aj plne truhly…Konciare opat zahaluje hmla a my sa dozvedame ze chlapici v podstate strazia tadial prechadzajuce stoziare vysokeho napatia,  z  ktorych miestni obcas kradnu nosniky na vyrobu okennych ramov  a zarubni dvier… 

                    

 
Spat v la paz necele dva dni po odchode… Baby nam mozno nedaju za pravdu no aj taka rychlovka obcas potesi:-)

            

 
Zajtra vyrazame na bicyklovy zjazd po ceste smrti z miesta zvaneho Cumbre (vrch) v 4900m zideme az do dedinky Coroico na upati tropickych lesov vo vyske priblizne 1900 metrov. O downhile po Carretera de Muerto ale uz v dalsom maili…
 
M&M

Komentáře

komentářů

Komentáře

komentářů