Autor: m&m
Uz druhy den po prichode do Huarazu (19.8.) neobsedime. Casa Maria, kde byvame, to je sice prijemna rodinna atmosfera a super ludkovia, ale konciare okolo Huarazu nas vabia. Balime par zbytocnosti (cca 30 kilo) a vyrazame do dedinky Vicos. Prenajat somarika sa nam zda byt drahe (prva chyba) a tak tie batohy ako taki somari vlecieme sami. Na druhy den prichadzame po obede k jazeru Legiacocha. Super vyhlad na zapadnu stenu Copy a Nevado Vicos. Cestou stretavame dvoch pohodovych talianov so somarikom (burro) a “somaristom” (arriero), s ktorym sa za super cenu dohadujeme na zvoz batoziny smerom dole. Sme v 4800 metroch a rozkladame base-kemp.
Na dalsie rano okolo 2am taliani Antonio a Marco balia a vyrazaju hore zaladnenym kuloarom. My vyrazame o osmej a stretavame Antonia nahliaceho sa s crevnymi problemami dole. Vrchnu cast Kuloaru uz slapeme na lyziach, konecne sme vo svojom zivle.
Sneh je firnovy, miestami prechadza do ladovych platni. Sklon okolo 40 stupnov. O 1pm mame uz vykopanu plosinu pre nas stan v 5300 metroch. Zvliekame komplety Treksport Liquid Ice a len tak zo statu
vyzerame kade to na dalsi den pustime. Vyzera to skor na 15 metrov nizsi severny vrchol (6173) s cistejsou liniou a mensim poctom trhlin. To mi uz ale Miro ozlomkrky vari cajicky lebo s mojim hrdlom nieco nieje v poriadku. Pocasie na figu, kopec zatiahnuty, Mato zatiahnuty v spacaku. Dva dni vyckavame na zlepsenie, ale nakoniec si to pustame len dole zlabom.
Miro hrdinsky poma s ruksakom. Opet pri jazere. Pohodovy a usmievavi taliani su prec a nahradili ich strohi a odmerani nemci. Na dalsi den vyckavame somaristu, ako sme sa dohodli. Meska uz 3 hodiny a zostupujeme na peso aj s batozinou. “Somar si a somar budes.” Skracujeme si cestu a prichadzame do hory kde drevorubaci kacaju eukalypty. O siestej sa uz stmieva a my sa na nakladaku vezieme dole. O osmej zasadame v Huaraze s talianmi na veceru.
Mato sedi na posteli. Nie je tam sam. Je tam s nim zapal priedusiek a rentgenova snimka. Pred nami tyzden nuteneho oddychu. Ale tak uz to v zivote chodi: Zivot je tazky, jeden z najtazsich. Alebo “La vida no es facil.” A to v Peru plati 2x!
Ako to dopadne s liecenim a co bude dalej? Stay tuned!
M&M
p.s.: Vsetkym dakujeme za prispevky a za podporu. Uzivajte leto ve stredne Europe!
