Coropuna – zlata hora

Najprv  z maleho udolia na upati And nedaleko Cuzca expandovali pocas cosi viac ako dvoch storoci Inkovia na uzemie od Ekvadoru az po Argentinu a Chile  a vsade zaviedli svoj socialny system, nabozenstvo, jazyk a zakony… Neskor prisli Spanieli a vsade zavadzali svoju rec, nabozenstvo a “poriadok”… A prave toto je v juznej amerike citit takmer vsade, dokonca aj v horach…

 

Coropuna, pospanielcene Ccoripuna – v jazyku Qechua (druhy  z troch oficialnych jazykov Peru ktorym dodnes doma rozpravaju mnohi ludia zijuci na upati And) Zlata hora – prave to bol dalsi ciel nasich lyzovaniachtivych noh. 

 

Cely vystup sme dali dokopy vyslovene za par sekund nad pivom macajuc sa v horucich pramenoch v Canon de Cotahuasi…  a tak sme v plavkach vybehli von, zjedli pstruha, zobrali bus do Cotahuasi, za 20 minut sa zbalili a dokupili jedlo a rozlucili sa s Josem Pazom –  miestnym knazom ktory nas ubytoval na fare… 

 

Sedime v autobuse a hrkotajuc sa rutime smer Chuquibamba… vystupujeme zhruba o 7pm nedaleko jazera Pallacocha v 4750m.n.v. Vonku uz je poriadna kosa tak rozkladame stan a este par hodin hrame karty… je 8.9., v Cotahuasi sme sa nezdrzali ani cely den zato termalne pramene zabrali a citime sa ako znovuzrodeni.

 

Na dalsi den rano vyrazame naplno nalozeni smerom k hore… toto ale nie je obycajna hora, je to sopecny masiv, niekolko vrcholov pospajanych rozsiahlym ladovcovym plato, taky biely vykrik uprostred sedeho sucheho altiplana… vyberame sa smerom pod najvysii vrchol, tabor rozkladame v 5171m a este v to poobedie robime vynasku vystroja pod ladovec do zhruba 5400. Kopec ma 6425m takze nas na dasli den caka prevysenie skoro 1300m… Spekulujeme o vystupovej trase a  vyberame nestandardnu trasu ktora slubuje super lyzbu. Vecer v stane varime caj, puding, zemiakovu kasu s tuniakom a Miro nezabuda a vytahuje improvizovanu tortu z keksika a sviecky… Je 9.9. a ja opat travim narodeniny niekde  daleko… Narodeninovu oslavu zakoncuje dusok vina co sme kupili v Cotahuasi a particka kariet o to kto umyje esus…

 

Je 3:30, zvoni budik  a vstavame… Tento rok vycina naozaj  s velkou silou fenomen El Nino a tak je pocasie v oblasti na dane obdobie netradicne nestabilne… Nastastie sa mraky z predchadzajuceho dna vytrhali vdaka silnemu vetru co busil do tropika nasho stanu Husky Fog celu noc… Stan vydrzal no mierny vietor pofukuje nadalej co teda na teplotnom komforte nepridava. Pozapinany az po usi do kompletov Liquid Ice od Treksportu vyrazame okolo 4:30 za svetla celoviek hore… vyzdvihujeme veci a sup na ladovec… Dole sa zda byt dost rozbrazdeny trhlinami. nastastie nie su siroke a tak na lyziach vykrajujeme liniu do stvrdnuteho snehu… vyssie sa svah uz zvazuje viac a tak zapiname macky, Blizzardy putuju na chrbat a pekne naviazany si to sinieme hore.

Nachadzame sa na tmavom juhozapadnom svahu a tak slniecko prekukuje cez horizont az okolo 10am… stop pekne pribuda, kysliku ubuda a pred nami sa este stale zvazuju uz menej strme svahy vrcholovej casti… konecna pasaz je nekonecna… neskutocne dejavu, presne takto hoci z inej strany to bolo na vrchole pred tromi rokmi… tento  krat ale paradne aklimatizovani zvladame tento napor na psychiku lepsie… na zemi lezi mierne ufukany prasan, pred nami paradna lyzovacka  a tak svizne postupujeme hore. Stojime na vrchole, co to pofotime, co to nakamerujeme a prichadza odmena za trapenie, prasan frka okolo a my si uzivame obluky v riedkom vzduchu… 

                               

Lyzba tak vysoko dava zabrat a tak je dobrou pricinou na oddych kamerovanie… To co sme slapali takmer 6 hodin sme na lyziach zbehli za necelu hodinu vratane fotenia  a kamerovania… sme dolu pod ladovcom  a pada rozhodnutie ze ako rychlo sme to spiskali, tak to aj skoncime… nahlime sa ku stanu, balime svestky a o 6:15 sme pri ceste cakajuc na autobus ktory ma dojst o 7pm. Autobus nechodi, vonku fuci vetrisko a je kosa ako v ruskom filme. Drglujeme zubami skoro dve hodiny a prichadza bus… chlapik nas vsak odmieta zobrat, je totolane preplneny, vraj o 15 minut pojde dalsi… clovek by neveril ze 15 peruanskych minut moze trvat hodinu:-) skrehnuty ako file z mrazaka nastupujeme do preplnenenho busu a 7 hodin do Arequipy travime na striedacku sedenim na polzadku v prachu na dlazke, stanim, opieranim sa o dav dalsich ludi a nadavanim…

 

Je 12.9. a v Arequipe sme od vcera od 5:00 rana… poriadne sme vypli, relaxujeme, nase peruanske rodiny sa tu o nas vzorne staraju a vychutnavame miestne pivo  a speciality. Pozajtra sa poberieme do la Paz aby sme absolvovali cast expedicie v Bolivii a Chile. 
 

Viac uz ale neskor lebo mi sada pena na pive tak hasta luego amigos!   

 

M&M