Chacaltaya – najvyssie lyziarske stredisko sveta

14.10.2004
admin

Autor: M&M

Rano o 7:00 stojime pred Club Andino Boliviano v La Paz  a neveriacky krutime hlavami… dopravu ktoru pre nas za 50 bolivianos (zhruba 200 Sk na hlavu) zariadil chlapik  z CAB je obycajny taxan  s typicky vydratymi pneumatikami… Den prednami boli hore kamosi  z hostela  a nakolko cele dni celkom vydatne snezi, nevysli ani po polovicu a taxan to otocil takze ak to tento zvladne az hore taka si zjem vlastu zubnu kefku pretoze drotenu kefu so sebou nenosime… My vsak mame v batohu pasy a tak sa nejakeho snehu na ceste len tak nebojime…

Nasadame a natlaceni ako sardinky sa rutime po rozbitej prasnej ceste smerom von z La Paz cez altiplano az po Chacaltayu… sneh od vcerajska rochu povolil  a napodiv vladne vcelku dobre pocasie… Taxik bojuje zo vsetkych sil  a podla predpokladov par desiatok vyskovych metrov pod chatou zastavuje na zladovatelej platni… Hore uz sa nejako doplazime. Berime batohy, lyze a pozerame na kopec na ktorom sa budeme dnes spustat. Snehu je tak akurat, vlek vsak nefunguje, nakolko motor zobrali do La Paz na opravu… budeme teda slapat po vlastnych.

Teraz kusok ku technickemu zazraku ktory tu nazyvaju vlek a stredisku samotnemu:

Okrem toho ze je to najvyssie stredisko sveta je Chacaltaya jednickou aj z niekolkych dalsich dovodov: Je to jediny vlek v Bolivi  a prvy vlek ktory bol postaveny v juznej amerike. Lano je pohanane starym motorom z  nakladikau ktory casto vypoveda sluzbu a ludia tvrdia, ze je to jeden  z najrychlejsuich a najnebezpecnejsich vlekov na svete. Lano ide zo srojovne v trojuholnikovom tvare pod vrchol kopca a ku spodnej stanici a prekonava prevysenie zhruba 200 vyskovych metrov. Bolivijci cestu pod tento kopec, ktory je najblizsim snehovym polom ku La Paz hrdinsky dobudovali v roku 1930. Chlapa, ktory sa o vlek staral v roku 1945 zabila lavina a tak povercivi Bolivijci veriac ze slo o pomstu snehovych bohov a duchov hor uz odvtedy v Bolivii ziadny vlek ani lyziarske stredisko nepostavili… Vlek postavili koli majstrovstvam juznej ameriky a dodnes tu obcas byvaju nejake tie preteky ci kurzy lyzovania pre vojakov ci inych zaujemcov.

Pohlad do strojovne vleku je aj napriek chybajucemu motoru uchvatny a samotny vlek je tiez bonbonik. Ludia si nosia vlastne kotvy ktore pri neopatrnej manipulacii pri nasadzovani kovoveho haku na beziace lano vraj mozu amputovat prsty. Lano bezi na diskoch  z aut ktore su osadene na zhrdzavene nosniky… Poviem Vam ze decentnejsie by asi vlek postavilo aj 6rocne decko z LegaJ ale zajazdit si vo vyske 5200 na vlek musi byt zazitok. V chate maju vystroj na zapozicanie… su to stare rovne laty spred zhruba 25 – 30 rokov  a najvacsia bitka vraj byva o tie kratsie, pretoze te najdlhsie maju az 210 cm na com si teda ziadneho bolivijca predstavit neviem… Umenie vraj byva najst si koresponsujuci par topanok… Takze kto si chce zalyzovat v Bolivia, nech sa paci na Chacaltayu, najlepsie medzi januarom  a majom.

Teraz ale spat ku lyzovaniu…

Na chate Bolivijskeho andskeho klubu prezuvame do Scarp a hybaj ho za snehom… Fuci silny vietor  a tak Liquidice supravy zapiname az po krk a spod kapuc nam vidno len nosy a okuliare. Zhora Chacaltaye, co je vo vyske 5395 metrov je krasne vidno cely la Paz, Illimani, Huayna Potosí a kopec dalsich kopcov… Vyhlad zcasti kazi pocasie, ktore sa este celkom nevyjasnilo a kedze poriadne snezi, vydavaem sa na vrchol ktory je za Chacaltayou a ktoreho meno som zatial nezistil, takze ho budeme v tomto clanku volat kopcur. Kopcur je zhruba 55oo metrov vysoky a pruichadza sa nan zo sedla medís nim a Chacaltayou, do ktoreho zostupujeme po sutinovom hrebienku… Kopcur je na rozdiel od Chacaltaye pokryty ladovcom a tak kracame opatrne sondujuc po trhlinkach, pretoze lano sme nechali v La Paz.

Trhlinky sa neobjavuju a tak uz o par minut zapiname lyze  a davame obluy v celkom prijemnom aj ked tazsom cerstvom snehu… neodolam a lezieme na kopcur este raz. Zas si pustame par peknych oblukov a ani vietor uz tak nefuci. Kopcur uz je zbrazdeny a tak sa vraciame na Chacaltayu aby sme aj tam zanechali nejaky ten obluk…

                            

Lyzujeme popri starom vleku, zjazdovka je hore celkom strma, nizsie uz ani nie no aj tak je fasa ze to tu postavili… Davame par vyslapov a odchadzame do chaty andskeho spolku vypit nejkay ten caj a narusit trocha z  keksov po store. Pocasie sa uplne vyjasnuje  a tak obdivujeme Huayna Potosi a spominame na lyzovacku v hmle… Cestou dolu taxikom este smykom berieme par zakruta a potom uz je cesta sucha… par pohladov na La Paz a jazero Titicaca ktore sa trbliece v dialke  a schadzame opta do kotla, kde sa este par dni zdrzime pred cestou spot do Peru…

viac uz ale  z Peru amigos!

 

Komentáře

komentářů

Komentáře

komentářů