Horský příběh z Afriky

Via Tiffindell
Cesta do Tiffindellu sa začína na jednom z európskych letísk. Letušky si myslia, že sme si pomýlili lietadlo. “Ste si istí, že letíte do Johannesburgu?” pýtajú sa nedoverčivo. Cez plecia totiž máme prevesené lyžiarky. Kým v Európe každý vie, na čo lyžiarske topánky slúžia, ľuďom v Johannesburgu ich zmysel unikal. “Vyzerajú dosť nemotorne. Dobre sa v nich chodí?” zaujímal sa taxikár. Pochopiť, že sú na lyžovanie, bolo nad jeho sily.

Jediné lyžovanie južne od Sahary
Tiffindell leží bokom od civilizácie, zastrčený v Dračích horách na hranici slobodného kráľovstva Lesotho a Juhoafrickej republiky, v nadmorskej výške 2700 metrov. Cesta do najbližšieho mestečka trvá viac ako štyri hodiny autom. Na Európanov pôsobí skromným dojmom. V jedinom hoteli a niekoľkých chatkách sa môže ubytovať iba dvesto hostí. O ich pohodlie sa stará takmer 150-členný personál. Napriek skromným podmienkam a nedostupnosti je Tiffindell atraktívnym miestom pre smotánku z Kene, Mozambiku, Zimbabwe a ďalších okolitých krajín. Je totiž jediným lyžiarskym strediskom južne od Sahary. Najbližšie je v Maroku, vzdialené 7800 kilometrov.

Lyžiarska škola
Po ceste nasleduje radostné privítanie, Slováci sú tu obľúbení – a vedia dobre lyžovať, čím získavajú štatút takmer polobohov. Skoro 90 percent Afričanov sú v lyžovaní úplní začiatočníci a na snehu stoja prvý raz v živote. Mnohí ho dokonca nikdy nevideli. Od toho sa odvíja lyžiarsky výcvik. Jeho cieľom a triumfálnym záverom – ak sa pošťastí – býva pár oblúkov.

Lyžiari začínajú zoznamovaním sa so snehom na rovnej ploche a končia na detskom vleku. Medzi lepších patria tí, ktorí dokážu po pár oblúčikoch zastaviť. To je aj cieľom inštruktora, ktorého prémie sa zvyšujú podľa úspešných absolventov kurzu. Za každého človeka, ktorý spraví štyri pluhové oblúky a samostatne zastane bez pomoci siete na okraji svahu, dostane pätnásť randov, čo v miestnom bare zodpovedá štyrom pivám. Osemstometrovú kotvu, hádam jediný vlek v tejto časti sveta, sem, podobne ako ratraky, doviezli z Európy.

Sneh padá zhora? Neuveriteľné!
Afričania si nevedia predstaviť, že sneh padá zhora. Stávalo sa, že sa do požičovne výstroja ráno dovalila skupinka návštevníkov vymeniť si topánky. Možno si mysleli, že sneh iba tak “vzniká” a v noci si nechali vonku vedľa lyží aj topánky – pre Afričanov je celkom prirodzené, že veci nechávajú vonku. Sneh padá málokedy, snežné delá však fúkajú stále. Ráno potom prezrádzali miesta topánok a prezuviek iba malé záveje. Keď lyžiari topánky napokon vydolovali, boli celkom premočené.

Dorast bez ponožiek
Ako každé stredisko má aj Tiffindell svoj lyžiarsky oddiel. Aj v tomto je Afrika iná. Mladým nádejám z okolitých dedín síce stredisko vychádza v ústrety a požičia im výstroj, no tieto, väčšinou chudobné černošské deti často nemajú ani na základné oblečenie. Keď sa objavia v požičovni, stáva sa, že nemajú ani ponožky a sú chatrne oblečené. Stredisko im potom veci veľkodušne daruje a ponožky im ostanú aj po výcviku.

Malí domáci lyžiari sú však, napriek problémom, veľmi nadaní. Človekom, ktorý zosobňuje lyžiarske nádeje Južnej Afriky, je Alex Heath. Jazdí v Svetovom pohári, trénuje na všetkých lyžiarskych kontinentoch, doma je však v Tiffindli, kde strávil tohtoročné leto v úlohe lyžiarskeho inštruktora. Okrem umiestnení v Svetovom pohári obsadil 27. miesto v slalome na zimných olympijských hrách pred troma rokmi v Salt Lake City. V obrovskom slalome a super G sa umiestnil na 48. a 51. mieste.

Lyže v plameňoch a ľadový medveď
Bar v Tiffindli je najvyššie položený v celej Juhoafrickej republike, čo je častou zámienkou na bujaré oslavy. Celé stredisko je skôr zábavným parkom ako serióznym lyžiarskym areálom a inštruktor si neoddýchne ani v noci. Žiaci, ktorí ho museli cez deň počúvať, sa v noci menia na ochotne pozývajúcich spoločníkov.

Úloha lyžiarskeho inštruktora v Tiffindli spočíva viac v zabávaní žiakov, ako vo výučbe lyžovania. Medzi divácky obľúbené atrakcie patria napríklad demojazdy, kde inštruktori predvádzajú svoje lyžiarske umenie, pálenie lyží (len tak pre zábavu) či hra Polar Bear (ľadový medveď). Spočíva v tom, že človek sa vyzlečie, prebehne po snehu, v ktorom sa vyváľa a skočí do jazera s mrznúcou vodou. Po prežití infarktového stavu sa hrdinovia môžu čestne zapísať na tabuľu k ostatným. Pri podobných akciách však často dochádza k menším nehodám. Raz v noci napríklad mrzlo a ľad na jazere mal poriadnu hrúbku. Na rozdiel od nosov zostal nepoškodený a navrátilci vyvolali v bare slušný rozruch.

Vzácny sneh
Snehu je v Afrike málo, preto si vyžaduje špeciálnu starostlivosť. Starajú sa oň takzvaní snowmakeri. Napriek tomu, že stredisko sa nachádza takmer vo výške troch kilometrov, prirodzený sneh je výnimkou. Napadne iba niekoľkokrát za sezónu. Má to aj pozitívnu stránku – počas celej trojmesačnej sezóny sa na oblohe neobjaví jediný mráčik a denné teploty sa šplhajú vysoko nad nulu.

Poveternostné podmienky v Tiffindelli sú naozaj extrémne. Vzhľadom na nadmorskú výšku a nízku vlhkosť vzduchu sa začína zasnežovať a sneh sa udrží už pri teplote sedem stupňov nad nulou. Len čo teplota klesne pod sedem stupňov, snežné delá začínajú fúkať sneh na kopec a robia to, až kým sa neoteplí. Stredisko garantuje snehovú pokrývku minimálne sto dní v roku. Všetky kopce v stredisku sú ohradené drevenou stenou, aby vzácny sneh neodvialo poza lyžiarsku zónu. Ak tam napriek tomu niečo prenikne, nastúpia čierni muži a lopatami prehadzujú sneh cez ohradu na zjazdovku. Táto jednotka zasahuje aj v prípade, keď sa na svahu nachádzajú hrudy. Namiesto ratraku ich rozbíjajú lopatami. Miestami až prehnaná starostlivosť má vysvetlenie – väčšina turistov, ktorí do strediska prídu, vidí sneh prvý raz v živote, tak ho treba pekne upraviť.

Bežne býva v stredisku viac ako desať stupňov a lyžuje sa v tričkách. Napriek vysokým teplotám býva zrána sneh kvalitný a na primrznutom svahu je potešením vykrajovať karvingové oblúky.

Text a foto: Igor Plavka