Autor: M&M
Prisli sme si sem vsak nielen uzivat pohodicku, ale aj spoznat miestne velikany: Sajamu(6542), Parinacotu(6342) a Pomerape(6282). Cordillera Occidental je vsak v zrazkovom tieni Cordillery Real a tak ani vycinajuci El Nino nezabezpecil aby sme takto neskoro v sezone nasli dostatok snehu na zlyzovanie vsetkych troch kopcov. Sajamu a Parinacotu sice pokryvaju ladovce ale svahy su uz teraz zvetrane a pokryte az do dvoch metrov vysokymi
snehovymi muzikmi – penitentes. A ake podmienky ocakavat na malo navstevovanom Pomerape? Tak to uz si musime zistit na vlastnej kozi. Po prvej noci stravenej v dedinke bez elektriky kde akoby zastal cas na druhy den na obed nakladame matros na terenne auto a vezieme sa po base camp ktory vsak vdaka dobrej aklimatizacii v La Paze obchadzame a stan rozkladame vo vyske 5150 metrov. Podvecer este vynasame lyze a material do asi 5300 metrov a hladame si idealnu trasu na vystup a nasledny zostup. Pred zapadom slnka este darujeme duchom hor dary vo forme listov koky a Chalupkovie hruskovice(54%), ktora sa uz pomaly mina 
Rano sme si trochu prispali a tak vyrazame zo stanu az okolo osmej. O hodinku sme uz na snehu (vo 
vyske asi 5350), ktory tu siaha dost nizko vdaka tomu, ze sme na juznej strane a slnko sa nam tu na juznej pologuli opiera viac na severne svahy. Pasy pocas vystupu ani nepotrebujeme. V mackach sa slape celkom dobre po zamrznutej kruste, iba obcas sa noha prebori do hlbsieho snehu. Po “penitentes” ani stopa a trhliny sa tiez neukazuju. Posledny usek, asi 100 vyskovych metrov, zacina byt coraz viac vertikalny a pod nami sa skeria siroke a zrejme aj slusne hlboke trhliny v mohutnom ladovci. Istime sa tu lanom a snehovymi kotvami pri vystupe ako aj pri zostupe. O 15,00 uz veje slovenska zastava na juho – vychodnom vrchole, ktory je asi o 50 metrov nizsi od hlavneho vrcholu, ale o to zaujimavejsi a krajsi. Zatial nieje evidovany ziaden zjazd na lyziach na tomto vulkane. Mozeme si teda pogratulovat k dalsiemu vzacnemu prvenstnu! Este vsak niesme dole …
Caka na nas miestami fantasticka lyzovacka v prasane a prijemnom sklone, miestami vsak aj neprijemna skuska hran nasich lyzi na ladovych strmych platniach. Uzivame si nadhernu hladku lyzbu, az na jeden Matov pad. Nastastie sa vsak nic nestalo, iba sa trosku posuchal po snehu. O piatej uz vyzuvame lyze a na peso schadzame do kempu. Mame za sebou nadherny den, o ktorom sniva kazdy milovnik vysokych hor a lyzovania.
A co nas caka na dalsi den??? No predsa horuce pramene uprostred divokeho altiplana plneho lam, alpak a vikun pod hviezdami posiatou oblohou vo vyske okolo 4300 metrov. Mesiac osvetluje okolite velikany. Clovek sa tu citi malicky ako mravec a krehky ako porcelan ked si uvedomi silu prirody, ktora ho obklopuje. Tieto pocity su nepopisatelne! Nase unavene nohy si uzivaju relax a my uz v mysli brazdime sneh na dalsom kopci – Huyana Potosi.
Kedze v okoli Sajamy uz toho viac nenalyzujeme, vraciame sa spat do La Pazu, kde stravime teraz 2 noci a vyrazame na Huyana Potosi (6088), kde by mal byt este lyzovatelny sneh a na vrchole udajne tancuju devy oblecene do siat zo snehu a ladu ……. ale o tom uz bude dalsia story 😀
M&M
